Zaujímavá psychológia

Až 60 % z nás v priebehu 10-minútového rozhovoru nepovie pravdu dva- či trikrát a najčastejšie tak robíme počas telefonovania. Ženy klamú tiež pomerne často najmä v prípade, ak tvrdia – „Nie, nič mi nie je“. Odhaliť klamára nie je jednoduché, ale predsa možné. Stačí si podrobne všímať spôsob, akým hovorí, ako prejavuje emócie či aká je reč jeho tela.

Reč tela

Celé telo

• z jeho postoja môžete mať pocit, že sa správa, ako by s vami na určitom mieste ani nebol, snaží sa fyzicky zaberať čo najmenší priestor.
• vyznačuje sa obmedzeným pohybom tela
• minimálne hýbe rukami alebo nohami
• rovnako sa môže dotýkať hrude v mieste srdca s otvorenou dlaňou

Dotyky

• ak už vykonáva nejaký pohyb, najčastejšie sa dotýka: nosa, bradyalebo uší.

Oči

• človek, ktorý klame, sa často vyhýba priamemu očnému kontaktu

Konfrontácia

Ofenzíva

• vinný človek je väčšinou ofenzívny, to znamená, že na vás útočí a naopak nevinný človek je skôr defenzívny, teda sa obraňuje – napr.: klamár: Čo si to dovoľujte sa ma vypytovať! Vy nekompetentný byrokrat!

Uhýba

• je mu nepríjemné čeliť výsluchu, otázkam, preto často otáča hlavu do strany

Stavia bariéry

• klamár si podvedome stavia bariéry; medzi seba a pýtajúceho kladie predmety – pero, knihu a pod.

Prejavovanie emócií:

Dĺžka a načasovanie

• vymyká sa normálu – emócie sa prejavia oneskorene a náhle skončia. Napr.: keď dostanete darček, zároveň sa usmejete a poviete, že sa vám to páči. Klamár prv vyjadrí emóciu – páči sa mi to! A až potom sa usmeje.
• prejav emócií je nevýrazný: pri úsmeve by sme mali zapájať celú tvár, klamár zapojí len časť mimických svalov

Gestá – nezodpovedajú vyjadreniam: napr.: klamár povie, milujem ťa, ale má zachmúrený výraz.

Výraz tváre mikromimika

• je dôležité si ich všímať, pretože sú podvedomé, a preto ich človek nedokáže vedome ovládať; sú veľmi pravdivou výpoveďou o tom, v  akom emočnom rozpoložení sa človek nachádza.

Šťastný

• prižmúrené oči, mierne zdvihnuté kútiky úst.

Smutný

• (keď mi je do plaču) – zvesené kútiky, pokrčené čelo, trasúca sa brada.

Strach

• zdvihnuté obočie, doširoka otvorené oči, pootvorené pery.

Hnev

• zamračené obočie, vystupujúca brada a oči v jednej rovine.

Opovrhnutie

• je to zmes hnevu a znechutenia, zdvihnutý jeden kútik úst (ľahký úsmev).

Prekvapenie

• zdvihnuté obočie, ústa doširoka otvorené aj oči.

Znechutenie

• oči v jednej rovine, pokrčený nos a pootvorené pery.

Spôsob rozprávania

Ten, kto klame, má tendenciu vyhýbať sa priamej odpovedi; existuje šesť spôsobov odpovedania, ktoré klamár môže použiť:

1. Používa tie isté slová, ktoré ste vy použili v otázke:

• Pokúsil si sa vlámať do toho domu?

• Nie, nepokúsil som sa vlámať do toho domu.

2. Zámerne nehľadá tú najstručnejšiu odpoveď:

• Pokúsil si sa vlámať do toho domu?

• Neodpovie: Nie!, ale odpovie: Určite nie!

3. Stále vás spochybňuje:

• Pokúsil si sa vlámať do toho domu?

• Výzerám ako typ, ktorý by sa niekedy pokúšal vlámať do nejakého domu?

4. Dozviete sa viac než na čo sa pýtate:

• Pokúsil si sa vlámať do toho domu?

• Nepokúšal som sa dostať dnu. Snažil som sa bla, bla, bla, bla…

5. Vynechá zámená a hovorí monotónnym hlasom:

• Pokúsil si sa vlámať do toho domu?

• Mal by odpovedať: Nie, do toho domu som sa nevlámal, ale odpovie: Nie, do domu som sa nevlámal.

6. Koktá a prekrúca počas svojej výpovede:

• Pokúsil si sa vlámať do toho domu?

• Nie, nepokúsil, nie, nevlámal som sa do toho domu, nie, do toho domu som sa nevlámal.